Pred obchodným domom som si kúpila Nota Bene od bezdomovca, ktorý mi skrížil cestu. Dala som mu o 20 korún viac. Reku, spravím dobrý skutok, veď to nerobím až tak často. O 15 metrov ďalej ma zastavila stará bezdomovkyňa, že jej chýba 14 korún. Dala som. 14 korún ma nezabije. A hneď za najbližším rohom ma zastavilo malé Rómča, otrčilo mi pod nos krabicu od topánok, vraj či nemám korunku. Korunka sem, korunka tam. Keď si viacej nežiada...
Odfukujúc s plným bruchom v robote som učinila bilanciu mojej cesty na obed. Stála ma 65 korún. A to nerátam cenu šalátu, koly a troch rožkov.
Komentáre
Hm, dobré skutky veľmi pochybnej hodnoty... ;)
Ty si pochybnej hodnoty :)
Mona, netvrdím, že nie som pochybnej hodnoty... ;)
Charita tohoto typu vytvára u bezdomovcov bezmocnú závislosť a návyk.
Omnoho prínosnejšie by pre nich bolo, keby si mohli tých pár korún potrebných na ako-tak dôstojné prežitie zarobiť zmysluplnou činnosťou, napríklad verejno-prospešnými prácami, a nie obojstranne ponižujúcim žobraním.
Jáj...
... akoby sa stalo, veď tvoj blog hádam len čítajú :)
Pred padesiat rokma možno...